Názov štadióna znie pre uši Angličana akoby počul o vzdialenom strýkovi, alebo jako značka auta, ktoré sa už dávnejšie nevyrába, ale jeho meno je aj nemotoristom ostrovného krážovstva stále známe. Old Trafford je názov mestskej štvrte vežkého priemyselného města Manchester, kde sa už v uplynolom storočí sústreďoval preslávený textilný priemysel. Dnes sa v štvrti nachádza nielen jeho najznámejšia dominanta, futbalový stánok Unitedu, ale vyrástli tu aj nové výškové domy, napríklad známy Kellog. Napriek jasným zmenám zostáva však okolie štadióna nie príliš prívetivé, slušne povedané – šedé. Prechádzajú ním kanále (nie vždy práve najčistejšie), užšie i širšie uličky s malými obchodníkmi, ale aj vežký areál známeho Lancashire County Cricket Clubu. V zimných mesiacoch znamená Old Trafford – v rozhlasových a televíznych prenosoch – synonymum pre Manchester United, v lete skôr kricket. Toto konštatovanie však platí prakticky pre celé Anglicko. Tu našim vari pripomenúť, že na Old Trafforde sa hral kricket skôr ako futbal. Už spomenutý kricketový štadión znamená v tomto športe také niečo jako vo futbale San Siro v Miláne. Dnes sa však futbal tlačí energicky do popredia a jednoznačne konkuruje kriketu aj v letných mesiacoch. Najmä v Manchestri, kde sa United stal dominujúcim klubom nad všetkými ostatnými. Možno na Slovensku nie každý vie, že Manchester United má trikrát väčší počet členov ako jakokapacita jeho štadióna. Nájdu sa takí, ktorí sa za celý rok nedostanú do hľadiska! Pritom kapacita je od roku 1996 upravená pre 55 000 divákov na sedenie, každé stretnutie zabezpečuje 600- členná armáda usporidatežov. Ich práca je skvele organizovaná, sú navzájom spojení prenosnými telefónmi a môžu okamžite reagovať na inštrukcie riadiaceho strediska, ktoré sleduje v moderne vybavenej centrále dianie v hľadisku cez všadeprítomné kamery. Prípadných nespratníkov rýchlo eliminujú a umiestnia do jednej z troch väzníc, ktoré sa nachádzajú tiež priamo na štadióne! Jedna je pre mužov, druhá pre ženy a tretia je pre maloletých nespratníkov. Už dnes je rozhodnuté, že počas výstavby nového štadióna vo Wembley bude práve Old Trafford dejiskom finále najtradičnejšie futbalovej sútaže světa, Anglického pohára. Napokon opakované finále pohára sa tu hralo už v roku 1970 ( Chelsea – Leeds United 2:1), ešte predtým finále v roku 1915 (Fc Sheffield United – Chelsea 3:0). Mnohí diváci prišli vtedy na zápas vo vojenskej uniforme. hľadisko pozostávalo z jednej hlavnej tribúny a z troch vyvýšenín pre stojacich divákov. Old Trafford vyzeral takto prakticky až do 2. Svetovej vojny. Samotné dejiny štadióna sú úzko späté s dejinami Unitedu, ktoré bolo dlho „dvojkou“ v Manchestri. Hoci konkurenčný klub Manchester City vznikol neskôr, v období do 2.svetovej vojny bol úspešnejší. V roku 1934 vyhral pohár, o tri roky neskôr prvú divíziu, kým United striedal prvú a druhú divíziu. K zmenám v pomere síl prišlo až po nástupe legendárneho manažéra Matta Busbyho, ktorý jako hráč obliekal dres svetlomodrých, čiže City. V roku 1945 ponúkol United Busbymu manažérske miesto. Štadión bol následkom bombardovania v dezolátnom stave, prakticky v ruinách a United musel po skončení vojny plné štzri roky hrávať svoje zápasy na ihrisku mestského konkurenta. Pod vedením Busbyho začal nástup Unitedu za najvyššími métami. V rokoch 1945-51 skončil štzrikrát na druhom mieste tabuľky. V roku 1948 konečne United triumfoval v nezabudnutežnom finále Anglického pohára nad vtedy výborným Blackpoolom (4:2 ), ktorého hviezdou bol legendárny Matthews. V roku 1952 sa United dočkal prvého ligového primátu a o poldruha roka sa mohol vrátiť na svoj vlastný štadión. Prezidentom klubu bol vežkomäsiar Lou Edwards, ktorý vytváral potrebné finančné zázemie pre vežké plány busbyho. United vyhral ligu potom ešte dva razy, až kým úžasný rozlet mužstva nepribrzdila tragická havária lietadla s hráčmi na palube pri Mníchove (v roku 1958). Tí sa vracali zo zápasu Európskeho pohára majstrov v Belehrade, Busby ležal týždne v bezvedomí, so zvyškom zachranených, medzi nimi aj Bobby Charlton, doplnených vlastnými dorastencami, sa mužstvo za vežkého potlesku a sústrsti britskej verejnosti prebojoovalo až do finále Anglického pohára. Pri vchode štadióna sa nachádza socha Matta Busbyho i pamätná tabuľa s menami zahynutých hráčov. Trvalo desaťročie, kým sa v Unitede zahojili všetky rany a v roku 1968 vyhral vo finále EPM nad Benfikou Lisabon. Finále sa hralo vo Wembley a charltonovci zvíťazili nad eusébiovcami až po predĺžení. Kópia pohára stojí na čestnom mieste múzea Manchestra United. V tomto roku by tam radi umiestnili ďalšiu kópiu… V okolí štadióna sa nachádzajú tri „United shops“, v útrobách sa fanúšikovia môžu občerstviť v siedmich reštauráciach v ktorých sa predáva, popri Barcelone, najviac klubových tričiek a vôbec suvenírov v Európe. Predaj suvenírov prináša do pokladnice klubu nemalé peniaze, len pre zaujímavosť, Manchester United, napriek vežkým a drahým nákupom uzavrel rok 1996 so ziskom 25 miliónov libier, čo je pri súčastnom kurze okolo 1,3 miliardy slovenských korún ! Při všetkej úcte, neviem, či existuje na Slovensku nejaká firma s takým ziskom ?! Výsledky vlaňajška ešte nepoznáme, ale nebude to horšie… Získať vstupenku je aj pre členov klubu doslova lotériou. Záujemcovia sa musia každý týždeň zúčastniť verejnej lotérie v nádeji, že práve ich vyžrebujú na právo kúpiť si lístok na zápas. Tu však musím doplniť, že solventnejšia časť členov klubu vlastní pernamentky, ktoré sú, mimochodom, na desať rokov dopredu vypredané, takže na spomínaný lotériový predaj zostáva výrazne menej vstupeniek. Vedenie Unitedu vie, že toto je dlhodobo neúnosný stav a vážne uvažuje nad ďalšou prestavbou krásneho štadióna. „Vďaka malej kapacite prichádzame týždeň čo týždeň o vežké peniaze, lebo nie sme schopní uspkojiť tísíce záujemcov o kúpu vstupeniek,“ hovorí prezident klubu Martin Edwards. Ozvali sa hlasy, že United by mal hrať ligu na „Commonwealth-Stadione“ s kapacitou pre 80 000 divákov. Iní, a tých je väčšina, tvrdia, že United by baz Old Traffordu nebol Unitedom. Tradícia je v anglickom futbale stále veľmi silným fenoménom a zrejme ním ešte dlhé roky aj zostane. Samotné vstupenky nie sú v Manchestri v porovnaní povedzme s Chelsea alebo Arsenalom také drahé, lenže členovia, ktorí majú právo kúpiť si vstupenky, už predsa zaplatili solídne sumy za členskú legitimáciu… Old Trafford je pre manchesterských fanúšikov niečo jako katedrála snov, do ktorej načim chodiť vždy slávnostne, v plnom počte a v nádeji nielen víťazstva svojich, ale aj dobrého futbalu. Isté je, že na Old Trafforde súperi nevyhrávajú často…