S týždňovým oneskorením sa opäť vraciame k naším finálovým víťazstvám. Kvôli nedostatku informácii uvediem len základné zostavy a skóre plus celú cestu za týmto pohárom očami Briana McClaira. Až do minulého víkendu to bol náš jediný triumf v tomto pohári, v pohári, na ktorý sa Manchester United nikdy nezvykol zameriavať (asi aj to je dôvod, prečo nikde nie je match report), no keďže situácia v lige sa vďaka ruským investorom trocha zmenila, ligový pohár je to jediné, čo sme v tejto sezóne mohli vyhrať. Ale vráťme sa späť k finále na Wembley v roku 1992.
Za povšimnutie stojí, že sa našich súperov nastúpil Roy Keane (vtedy ako 21ročný) a Teddy Sheringham. Obaja títo hráči prispeli neskôr veľkou mierou k titulom MU. Na druhej strane kvôli zraneniu nemohla nastúpiť ich veľká opora v obrane, Stuart Pierce. Za nás nastúpil Ryan Giggs, v tom čase ešte len 18-ročný krídelník. Bola to jeho prvá trofej v jeho bohatej kariére. Na konci sezóny získal cenu Najlepší mladý hráč roka.
Pripomeňme si, ako sa obidva tímy do tohto finále prebojovali. Manchester vyradil v druhom kole Cambridge United (3:0;1:1), v treťom kole Portsmouth (3:1), v štvrtom kole Oldham Athletic (2:0), vo štvrťfinále to bol Leeds United (3:1) a v semifinále Middlesbrogh (0:0;2:1). Nottingham Forest vyradil v druhom kole Bolton Wanderers (4:0;5:2), v treťom kole Bristol Rovers (2:0), v štvrtom kole Southampton (0:0;1:0), vo štvrťfinále Crystal Palace (1:1;4:2) a v semifinále Tottenham Hotspur (1:1;2:1).
A teraz už spomínaný Brian McClair a jeho spomienky:
2. kolo
Prvý zápas, 25 September 1991
Manchester United 3 (Bruce, McClair, Giggs) Cambridge United 0
Druhý zápas, 9 October 1991
Cambridge United 1 (Dublin ) Manchester United 1 (McClair)
Do tohto zápasu vstupovali hráči United v skvelej forme. 16 neprehratých zápasov v rade. “Chceli sme vyhrať každý zápas, v ktorom sme nastúpili” spomína McClair. “A v druhom kole, ktoré sa hralo na 2 zápasy sme si povedali, skúsme to rozhodnúť už teraz.” Manažér hostí John Beck prekvapil United, keď vystriedal ich útočné eso už po prvom polčase. “Napriek tomu, že Pally [Gary Pallister] ho v prvom polčase veľmi dobre bránil, Dion bol pre ich tým veľmi užitočný. V druhom polčase už nenastúpil a to nás pozdvihlo. Jeho tréner si myslel, že Dion nevyhral tožko rohov a lôpt, koľko od neho očakával.” McClair skóroval druhý gól United hneď v úvode druhého polčasu. Skóroval aj v odvete o dva týždne neskôr. Dublin v odvete odohral už plných 90 minút a aj skóroval. No United hladko postupili po celkovom skóre 4-1.
3. kolo
30 October 1991
Manchester United 3 (Robins 2, Robson) Portsmouth 1 (Beresford)
Ďalší súper z druhej divízie, no Pompey bol pre United ťažkým súperom. “Bol to veľmi ťažký los” hovorí McClair. “Portsmouth hrali atraktívny futbal. Vytvárali si veľa šancí. Pohár, v ktorom sa hrá len na jeden zápas, je skvelá príleľitosť pre menšie kluby zapísať sa do histórie. Musíte byť v najlepšej forme aby vás neprekvapili.” United chýbal v tomto zápase Hughes, Paul Ince a Mike Phelan. Zatiaž čo Bryan Robson bol iba na lavičke kvôli svalovému zraneniu. A veci sa ešte zhoršili, keď Pallister a Irwin museli byť striedaní. No Robson a Robins, ktorí prišli na ich miesto, sa svojej úlohy zmocnili dokonale. Robins skóroval v 58 minúte. O 2 minúty dokázal súper vyrovnať. No neskôr United skórovali ďalšie dva góly, najprv Robson po centri McClaira a potom Robins pridal svoj druhý gól večera.
4. kolo
4 December 1991
Manchester United 2 (McClair, Kanchelskis) Oldham Athletic 0
Hughes, Ince a Robson sa opäť objavili v základe. Súperom United tentokrát bol Oldham, ktorý disponoval rýchlymi hráčmi. McClair podal zatiaž svoj najlepší výkon v tomto zápase a United mohli kľudne dať aj 6 gólov. McClairovi stačilo 58 sekúnd na strelenie prvého gólu. O 15 minút mohol skórovať opäť, no jeho hlavička išla tesne vedža brány. McClair bol opäť pri akcii, ktorá viedla k druhému gólu. Obral si obrancu a prihrávkou našiel Kanchelskiho, ktorý zvýšil na konečných 2:0. “Bol to skvelý výsledok.,” hovorí , “V prvom rade kvôli podmienkám, v ktorých sme hrali. Ihrisko volo veľlmi mokré. A po druhé, Oldham bol veľmi kvalitný súper.”
Štvrťfinále
8 January 1992
Leeds 1 (Speed) Manchester United 3 (Blackmore, Kanchelskis, Giggs)
“Zbožňoval som hrať na Elland Road,” vyhlasuje Choccy. “Vždy tam bola skvelá atmosféra plná vášní. Ich fanúšikovia pozerajú na vás ako na najväčších rivaloch, takže máte skvelú príleľitosť zmeniť ich pocity, a ako hráč United dúfate, že po zápase ich budú mať negatívne.” Pre United to bol opäť ťažký súper, Leeds mieril za titulom a neprehrali 3 mesiace. “Bol to veľlmi ťažký zápas,” hovorí McClair. “Prehrávali sme 1-0, no podarilo sa nám vyrovnať ešte pred polčasom. Manažér nám povedal to, čo zvykne v takýchto situáciach hovorievať. Hráte dobre, pokračujte v tom a ono to príde. Potom čo sme vyrovnali, vedel som, že v druhom polčase vyhráme.” United skórovali hneď v úvode druhého polčasu gólmi Kanchelskisa a Giggsa. “V nasledujúcich minútach sa ešte pokúsili vložiť všetko do útoku, no vydržali sme a dokázali sme v takomto napätom prostredí vyhrať.”
Semifinále
First leg, 4 March 1992
Middlesbrough 0 Manchester United 0
Second leg, 11 March 1992 (aet)
Manchester United 2 (Sharpe, Giggs) Middlesbrough 1 (Slaven)
“Obidva zápasy neboli veľmi pekné, ale tak to už zvykne byž v semifinále, hlavne tie, v ktorých očakávate víťazstvo.” hovorí McClair. “Viete, aký to bude mať účinok na vašich fanúšikov ak sa tím dostane do Wembley. V semifinále ste k tomu tak blízko, že už môžte cítiť vôňu hotdogov. Boro nám pripravilo ozaj ťažký test. Na Ayresome Park nebolo žahké vyhrať.”dodáva. “Myslím si, že mali lepšie šance ako my. Mohli sme byť šťastní, že sa to skončilo bez gólov. Vedeli sme, že v druhom zápase musíme podať lepší výkon a zvíťaziť.” Ryan Giggs rozhodol až v extra time. “Trúfali sme si zvíťaziť na domácej pôde,” hovorí McClair “no ukázalo sa, že zápas to nebol vôbec žahký. Túto noc sme mali trocha viac šťastie ako náš súper.”
Finále
12 April 1992
Manchester United 1 (McClair) Nottingham Forest 0
Potom, čo skóroval 7 gólov v tejto súžaži, McClair dokázal skórovať aj jediný gól finále. Tento výsledok dal zabudnúť na nešťastnú finále zpred roka, kde sme podľahli Sheffield Wednesday. “Skóroval som hneď na začiatku,” hovorí McClair. “Myslím si, že ak by súperovi nechýbal Stuart Pearce, tak by som sa do takej šance nedostal. Vedel som, že je to moja príleľitosť. Trafil som loptu mojou žavou nohou, a hoci to nebola moja silnejšia noha, podarilo sa mi ju dobre trafiť a lopta letela popri brankárovi. Pamätám si, ako sme slavili. No rýchlo sme sa museli ukľudniť a koncentrovať na zvyšok zápasu.” McClair mohol pridať ešte jeden gól, no súperov obranca Brian Laws vykopol loptu z bránkovej čiary. “Príprava manažéra bola veľmi podrobná,” hovorí McClair, “Vedel som, že po góle sa nestiahneme a nezačneme brániť. To nebol náš štýl. Mal som ešte ďalšie šance, no skórovať sa mi už nepodarilo.” McClair sa stal Mužom zápasu, ako cenu dostal populárnu modrú pásku. “Niektorí hráči to nemali radi,” popisuje, “no ja si na to vždy veľmi rád zaspomínam – koniec koncov, skóroval som víťazný gól na Wembely”
Zostavy:
Manchester United: Smeichel, Parker, Irwin, Bruce, Phelan, Pallister, Kanchelskis, Ince, Giggs, McCalir, Hughes
striedal – Sharpe
Nottingham Forest: Marriott, Charles, Williams, Walker, Wassall, Keane, Crosby, Gemmill, Clough, Sheringham, Black
striedal – Laws
Budúci týždeň si spomenieme na finále Interkontinentálneho pohára z roku 1999.