Ako som si podal ruku s Alexom Fergusonom


Je deň D, 29. apríl 2009 o 7.45pm sa na štadióne Old Trafford odohrá prvý semifinálový zápas Manchester United – Arsenal a ja som práve pristál na Manchester Airport (Terminal 1) … beriem prvý taxík a bežím na Old Trafford, sľúbil som otcovi že mu ukážem múzeum a nakúpime nejaké tie suveníry v Megastrore…

Tak sa aj stalo, nakúpili sme nejaké tričká a šup do múzea. Múzem je fajn, fotia tam ľudí s trofejami :))) a to sme nestihli .. pretože chlapec sa vybral na obed, a tak nám neostávalo nič iné ako čakať 45 minút .. a práve tých 45 minút bolo najkrajších v mojom živote… prečo? Odišli sme z múzea po 15 minutách odkedy zavreli to fotenie, že sa vrátime neskôr, pýtam sa preto STAFF či sa môžem s mojim lístkom vrátiť … NO PROBLEM .. okaj, tak ideme von a za sklom vidím ako Ole Gunnar Solskjaer dáva rozhovor pre UEFU a tak som si počkal a vypýtal si autogram, podal som mu brožúrku ManUtd Tour Asia a podal som mu fixku… neuveríte, to nebola fixka, ale skúšač na bankovky… Ole kukal ako puk a ja tiež, prúser … dobehla ochranka že čo sa deje a v tom zo mňa vypadlo jediné PEN … ochrankár vytiahol pero, zachránil situáciu a prvý z mnoho podpisov som získal…podpis Ole Gunnara Solskjaera… pre mňa… a už som sníval… a v tom sa zjavila legenda, Sir Alex Ferguson, chcel vbehnúť do výťahu do Suite Lounge, ale skupinka škandinávskych fans ho zastavila na fotku, a ja som toho využil, pichol som sa tam, podal som mu ruku, poďakoval a vypýtal si autogram, dostal som ho 🙂 a o chvíľu pribehol Dennis Irwin… on jediný mi autogram venoval aj na meno TO BRIAN Best Wish Dennis Irwin :))) a už som bol v siedmom nebi… proste, bol som v správnom čase na správnom mieste… Idem von, či ešte niekto nepríde keď ma obehol FORD Focus, z ktorého vyskočil Michael Platini a za sekundu som bol u neho a šup, ja jediný som dostal autogram, proste som bol pri ňom skôr ako jeho ochranka … 🙂

Ešte som chvíľu čakal a oplatilo sa – posledný úlovok – má obrovskú hodnotu – Bryan Robson 🙂 Best Wish Bryan Robson … 🙂

Okrem iného som mal na 3 metre od seba aj Sira Bobby Charltona, ale mal obrovskú ochranku, cez ktorú som sa jednoducho nedostal …

a tak som sa mohol večer sústrediť na zápas s pocitom, že mám podpisy od legiend United a že som si mal tu česť podať ruku s Olém, Sir Alex Fergusonom, Dennisom Irwinom, Bryan Robsonom… Michel Platini mi ruku nepodal, bol som rád aj za ten autogram 🙂

A navyše bol som na zápase keď Ryan Giggs prekonal 800-vkovú métu zápasov za United, vyhrali sme a ja som mohol spokojne na druhý deň, čiže dnes opustiť Manchester,

ĎAKUJEM, ďakujem mojmu otcovi, ktorý išiel so mnou, ďakujem za to že celý život fandil United a že túto “chorobu” preniesol na mňa a ďakujem United, že sú, že hrajú tak ako hrajú a že nám fanúšikom robia úsmev na perách ….

Brian

Leave A Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *